Obsah
História
leží v údolí Hrona po oboch stranách rieky Hron na hlavnej trase Brezno – Červená Skala.
Obec tvoria štyri osady: Nová Maša, Švábolka, Vaľkovňa a Zlatno. Tieto osady v minulosti patrili pod obec Šumiac. V roku 1954 sa osamostatnili. Názov obce Vaľkovňa bol určený podľa mena osady Vaľkovňa v ktorej je sídlo obecného úradu.
Pôvod a názov jednotlivých osád
Osady Zlatno a Vaľkovňa vznikli asi v roku 1800. Pomenovania jednotlivých osád vznikali nasledovne:
– v Zlatne je dolina Zlatnica, ktorou pretoká potok kde občania ryžovali zlato,
– vo Vaľkovni bola postavená vaľcovňa plechu,
– vo Švábolke prvý prisťahovalci boli nemeckého pôvodu zo Švábska
– v Novej Maši bola postavená vysoká pec “maša” a preto, že v Červenej Skale už bola “maša” predtým, pomenovali osadu Nová Maša.
V týchto osadách bol v minulom storočí budovaný kovopriemysel, ktorý patril Coburkovcom. S rozvojom kovovýroby pribudali v osadách noví osadníci tzv. “hámorníci”. Fabriku vo forme primitívnych hámrov založili gróf Colleredo a gróf Mitrovský. Neskôr ich od nich odkúpilo knieža Koháry a po jeho smrti v roku 1830 ich prevzal Ferdinand Százs-Coburg Gothai.
Vo Vaľkovni a v Zlatne vyrástli valcovne plechov a hámre i valcovňa tyčového železa a aj klincovňa. Valcovňa vo Švábolke vznikla v roku 1833. Boli tu postavené skujňovacie vyhne a haly na výrobu železných tyčí. V tom čase tiež boli vybudované i novomašanské valcovne s vysokou pecou a martinskými pecami, zlieváreň a strojáreň. Tento závod už poháňal obrovský parný stroj, ktorý mal výkon 400 konských síl.
V roku 1885 v Zlatne železiareň zanikla, pozdejšie tu bola zriadená tehliareň na výrobu ohňovzdorných tehál.
Coburg hámre modernizoval a nechal postaviť aj nové objekty v Novej Maši. V štyridsiatych rokoch 19-tého storočia tu vybudoval dokonca plamennú pec na zlievanie valcov.
Nepretržitá doprava železnej rudy bola hlavným a takmer jediným zdrojom zárobku poľnohospodárov okolitých obcí. Vypomáhali i povozníci zo susedných stolíc, napr. špišskej a liptovskej. Ročne privážali v priemere 3000 ton železnej rudy.
Rozvoj železiarni úspešne napredoval až do prvej svetovej vojny. Koncom 19.storočia pre vysoké náklady súvisiace s dovozom železnej rudy vyradili z prevádzky obe pece a po ich zániku začala stagnovať i samotná výroba v železiarňach. Postupne začali vyraďovať z prevádzky takmer všetky železiarne. Po prvej svetovej vojne boli v prevádzke len martinské pece, valcovňa a zinkovňa v Novej Maši. V roku 1933 bola už celá prevádzka zastavená.
Prvé správy o cirkevnej organizácii sú z 18.storočia. Farský kostol bol postavený v roku 1825 v Červenej Skale. Obyvatelia osád tu chodievali pešo na bohoslužby až do roku 1903, kedy bol postavený kostol v Pohorelskej Maši a tiež aj vo Vaľkovni.
Vo Vaľkovni boli aj evanielici, preto kostol bol pridelený im. Evanielickú obec spravoval Martin Rázus z Brezna. Dnes sa tu už služby božie nekonajú a kostol pomaly chátra.
V obci sú zvlášnosťou zvoničky. V Zlatne pri cintoríne je zvon z roku 1804, druhá zvonička bola na Švábolke pri kultúrnom dome. Táto v roku 1993 bola premiestnená na cintorín vo Švábolke. Tretia zvonička je v Novej Maši. Zvon je z roku 1813.
V roku 1948 bolo zavedené do obce verejné elektrické osvetlenie.
V roku 1954 mala obce Vaľkovňa 519 obyvateľov. Pri sčítaní ľudu v roku 1980 tu žilo 409 obyvateľov.
V súčastnej dobe je tu evidovaných už len 362 obyvateľov, z toho je 211 rómskych občanov.
